RIEŠENIE VÝCHOVNÝCH SITUÁCIÍ

Výchov­né stra­té­gie – filo­zo­fia výchov­nej metódy

• psy­cho­ana­ly­tic­ké, psy­cho­dy­na­mic­ké, hlbinné
• kog­ni­tív­no-beha­vi­orál­ne
• huma­nis­tic­ké, inte­rakč­né, experienciálne

Výchov­ná situ­ácia ako peda­go­gic­ká kategória

Rov­no­váž­ne a prob­lé­mo­vé výchov­né situ­ácie
akté­ri situ­ácie             aktér A            vek       pohla­vie         zre­losť
                                       aktér B            vek       pohla­vie         zre­losť
fak­to­ry situácie

Typy výchov­ných situácií

1. ilu­stra­tív­no-apli­kač­ná
2. mode­lo­vá
3. prob­lé­mo­vá

Kon­krét­na výchov­ná situ­ácia  limi­ty vycho­vá­va­te­ľa ako deter­mi­nan­ty pre­fe­ren­cie voľ­by výchov­né­ho štýlu

Diag­nos­ti­ka pre­fe­ro­va­né­ho výchov­né­ho štý­lu
Pre­hrá­va­nie vybra­ných prob­lé­mo­vých situ­ácií a ich rozbor

HODNOTENIE SPRÁVANIA – SÚČASŤ VÝCHOVNÉHO PROCESU
Hod­no­te­nie ako teore­tic­ká kate­gó­ria – šty­ri základ­né odliš­né dru­hy z hľa­dis­ka mera­teľ­nos­ti- kog­ni­tív­ne, este­tic­ké, mrav­né a metrické 

„Spra­vod­li­vosť“ v hod­no­te­ní
Hod­no­te­nie ako stret troch roz­diel­nych „noriem“ – inšti­tu­ci­onál­nej, vycho­vá­va­te­ľo­vej a nor­my vychovávaného

Hod­no­te­nie sprá­va­nia ako

• stra­té­gia prá­ce vycho­vá­va­te­ľa so zverencom
• dia­lóg vycho­vá­va­te­ľa a vychovávaného
• for­ma­li­zo­va­ný hod­no­tia­ci systém

„Filo­zo­fia“ hod­no­te­nia správania

• Nor­ma­tív­ne –tra­dič­né
• Nor­ma­tív­ne žetónové
• For­ma­tív­no-slov­né
• Kom­bi­no­va­né

Meto­di­ka hod­no­te­nia správania

Zdro­je a dru­hy moci

Odme­ny a tres­ty – od moci k pocho­pe­niu (a naopak)
Nevý­ho­dy a výho­dy odmien
Nevý­ho­dy a výho­dy trestov